Rozpočítavanie tepla a teplej vody v bytových domoch.
Zdá sa Vám rozpočítavanie množstva dodaného tepla a teplej vody v bytovom dome zložité a neprehľadné? Poradíme Vám, ako sa v tejto problematike zorientovať.
Čo
komplikuje rozpočítavanie nákladov na teplo za byt
Platby za teplo na vykurovanie a prípravu teplú vodu tvoria v bytových domoch podstatnú časť celkových prevádzkových nákladov. Zvyčajne je to viac ako tretina, niekedy až polovica z mesačných zálohových platieb. Väčšine obyvateľov bytov samozrejme záleží na tom, aby platili len za množstvo, ktoré odoberú členovia konkrétnej domácnosti. Spotreba tepla na vykurovanie v jednotlivých bytoch však nie je jednoducho merateľná.
Bytový dom je vykurovaný ako celok. Vzhľadom k tomu, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou miestnosti, sa nedá vylúčiť vzájomné tepelné ovplyvňovanie medzi susediacimi bytmi.
Keby sme počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 - 18 °C. Vďaka prestupu tento byt spotrebuje teplo v hodnote 50 % až 70 % nákladov na teplo v porovnaní s bytom, kde sa vykuruje na 21 °C.
Uvedené výrazné prestupy tepla však nie je možné presne zaznamenať a vyčísliť. Nezohľadňujú ich ani pomerové pomerové rozdeľovače tepla, ktoré slúžia pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie. Ich výsledky často obyvateľov motivujú k väčším úsporám. V snahe ušetriť mnohí vypínajú vykurovacie telesá a "berú teplo" od susedov.
Tvorcovia legislatívy preto stanovili, že pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie sa má pomerovým rozdeľovačom tepla prikladať menšia váha. Pri stanovovaní podielov tepla spotrebovaného jednotlivými bytmi sa má väčšina nákladov - 60 % a viac - prislúchajúcich k základnej zložke ceny tepla rozdeliť medzi byty pomerne podľa podlahovej plochy a zvyšok podľa údajov pomerových rozdeľovačov tepla.
Tento pomer môžu vlastníci bytov zmeniť hlasovaním. Ovplyvňuje ho viacero faktorov, ako je napríklad technické vybavenie domu, použité stavebné konštrukcie, vykonané opatrenia na zníženie spotreby tepla, tvar a poloha domu.
Vedeli ste, že:
Pri centrálnej dodávke je pri fakturácii rozhodujúce celkové dodané množstvo tepla na vykurovanie do domu a spotreba tepla na prípravu teplej vody v mieste jej prípravy. Údaje z bytových vodomerov a pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách určujú len pomery, v akých sa delí suma fakturovaná pre dom medzi jednotlivých používateľov.
Legislatíva stanovuje len rámec rozpočítavania nákladov na teplo. Sumy, ktoré platia jednotlivé byty, môžu zásadne ovplyvniť ich vlastníci pri schvaľovaní spôsobu rozpočítavania.
Výsledkom rozpočítavania v bytových domoch je vždy len priblíženie sa k reálnemu rozdeleniu nákladov na teplo.
Systém centrálnej dodávky tepla a teplej vody
1. tepláreň, 2. odovzdávacia stanica tepla, 3. meranie množstva dodaného tepla do odovzdávacej stanice tepla, 4. bytový dom - odberateľ tepla/koneční odberatelia tepla, 5. meranie množstva dodaného tepla na vykurovanie na odbernom mieste, 6. pomerové rozdeľovače tepla, 7. meranie množstva teplej vody u konečných spotrebiteľov
Spotreba tepla už klesla o tretinu
Takmer v 90 % bytových domov na Slovensku sa zabezpečilo hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, inštalácia termoregulačných ventilov a pomerov rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách. Aj vďaka vykonaniu týchto opatrení sa za posledných 10 rokov podarilo na Slovensku znížiť konečnú spotrebu tepla na vykurovanie bytových domov až o tretinu.
Čo by malo obsahovať vyúčtovanie
Vyúčtovanie musí správca, spoločenstvo vlastníkov bytov alebo vlastník bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov doručiť vlastníkom alebo nájomcom bytov najneskôr k 31. máju nasledujúceho roka. Legislatíva nestanovuje, ako by vyúčtovanie malo vyzerať. Má byť však prehľadné a zrozumiteľné.
Základné minimálne údaje o teple a teplej vode, ktoré musia byť vo vyúčtovaní , sú uvedené vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 630/2005 Z. z. v platnom znení, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla.
Podrobné vyúčtovanie musí obsahovať údaje o rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu teplej vody; zvlášť za objekt rozpočítania, ktorým je zvyčajne bytový dom, a zvlášť pre konečného spotrebiteľa - vlastníka alebo nájomníka v byte. Ideálne je, ak sú údaje vo vyúčtovaní uvedené v prehľadnej tabuľke.
Z nej musí byť jasné, aká je výška nákladov, spôsob ich určenia a rozpočítavania, údaje o zálohových platbách, celkové náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie a množstvo tepla na prípravu teplej vody, ako aj výška nedoplatku alebo preplatku konečného spotrebiteľa.
Súčasťou vyúčtovania musia byť aj ďalšie prehľady s údajmi, ktoré vstupovali do rozpočítavania nákladov na teplú vodu a teplo na vykurovanie, samostatne pre celý dom a zvlášť pre konkrétny byt.
Novinky
Podľa nových legislatívnych predpisov muselo vyúčtovanie služieb spojených s používaním bytu za rok 2010 po prvý raz obsahovať podrobne rozpísané údaje, ktoré majú vplyv na náklady na teplo pre konkrétny byt.
Súčasťou vyúčtovania musí byť aj grafické porovnanie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody so spotrebou v predchádzajúcom roku.
Celoročné vyúčtovanie by v každom prípade malo byť spracované, aby mohli koneční spotrebitelia skontrolovať, či boli dodržané pravidlá určené legislatívou a dohodou vlastníkov bytov.
Dôležité pojmy
Tip pre Vás
Aké množstvo tepla na vykurovanie ste spotrebovali v porovnaní s priemernou spotrebou vo vašom dome? Vypočítajte si mernú spotrebu tepla v dome (kWh/m²). Množstvo tepla vydeľte podlahovou plochou domu. Výsledok porovnajte s mernou spotrebou za váš byt (teplo na vykurovanie vášho bytu vydeľte podlahovou plochou bytu).
Koľko váš dom ušetril zateplením alebo vyregulovaním? Požiadajte správcu, aby dal zostaviť porovnanie spotrebovaného tepla na vykurovanie so zohľadnením počasia v porovnateľných vykurovacích obdobiach pomocou "dennostupňov". Porovnávajte spotrebu tepla na jeden "dennostupeň".
Rozpočítavanie dodaného tepla na vykurovanie
Cena dodaného tepla je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Skladá sa z dvoch zložiek, z variabilnej a fixnej. Vo variabilnej zložke ceny tepla (€/kWh) sú premietnuté náklady, ktoré dodávateľ tepla vynaloží na nákup prvotných energetických surovín použitých na výrobu tepla.
Cenu paliva a vstupnej elektriny dodávateľ tepla nemôže v podstatnej miere ovplyvniť - stanovuje ju trh. Fixná zložka ceny tepla (€/kW) sa skladá z regulovaných a neregulovaných ekonomicky oprávnených nákladov. Rozhodujúcimi regulovanými oprávnenými fixnými nákladmi sú osobné náklady a ďalšie finančné náklady, ktoré súvisia so správou prevádzky tepelného hospodárstva.
Rozhodujúcimi neregulovanými oprávnenými fixnými nákladmi, ktoré tvoria podstatnú časť fixných nákladov, sú odpisy hmotného a nehmotného majetku zariadení na výrobu a rozvod tepla a náklady na údržbu a opravy priamo súvisiace s výrobou a rozvodom tepla. Súčasťou fixnej zložky ceny tepla je aj primeraný zisk, ktorého výška je tiež regulovaná.
Čo hovorí legislatíva
Súčasťou ročného vyúčtovania za byt by mal byť aj prehľad nákladov na vykurovanie za celý bytový dom. Obsahovať by mal namerané teplo na odbernom mieste v kWh, regulačný príkon v kW, cenu variabilnej a fixnej zložky tepla.
Fakturácia dodávky tepla odberateľovi tepla - správcovi, vlastníkovi domu alebo spoločenstvu vlastníkov bytov, ktorí rozpočítavajú teplo jednotlivým bytom, sa vykonáva nasledovne:
| Variabilná zložka ceny tepla (€kWh) | Namerané množstvo tepla na vykurovanie na odbernom mieste (kWh) | Variabilné náklady na vykurovanie (€) | Celkové náklady na vykurovanie (€) | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Fixná zložka ceny tepla (€/kW) | Regulačný príkon (kW) – vypočíta sa podľa predchádzajúcej skutočnej ročnej spotreby tepla na vykurovanie | Fixné náklady na vykurovanie (€) |
Príklad rozpočítavania množstva tepla na vykurovanie za bytový dom:
| Teplo na vykurovanie | Obdobie | Namerané množstvo tepla na odbernom mieste | Regulačný príkon | Cena tepla | Náklady | |||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| (Mesiac) | (kWh) | (kWh) | Variabilná zložka | Fixná zložka | Variabilné | Fixné | Spolu | |
| 1-12 | 205 020 | 41,73 | (€/kWh) | (€/kWh) | (€) | (€) | (€) | |
| 0,0594 | 181,28 | 12178,19 | 7445,71 | 19623,90 | ||||
Výpočet pre bytový dom
Celkové náklady na vykurovanie v dome dostaneme sčítaním variabilných a fixných nákladov.
Variabilné náklady sa vypočítajú tak, že sa vynásobí variabilná zložka ceny tepla určená ÚRSO s nameraným množstvom tepla na odbernom mieste. Fixná zložka sa násobí regulačným príkonom na odbernom mieste. Ten sa vypočíta podľa predchádzajúcej skutočnej ročnej spotreby tepla alebo pre nových odberateľov podľa objednaného množstva tepla.
V prípade, že počas roka došlo k zmene ceny tepla, uvedený postup sa uplatní na každé obdobie, za ktoré bola platná cena tepla.
Údaje o rozpočítavaní spotrebovaného tepla na byt
Zjednodušený výpočet poukazujúci na to, že aj byt s vypnutými vykurovacími telesami a obklopený bytmi, v ktorých sa vykuruje na požadovanú teplotu, spotrebuje teplo vo výške viac ako 60 % nákladov na teplo v porovnaní s vykurovaným bytom:
| Popis | Hodnota | Vysvetlenie |
|---|---|---|
| VYKUROVANÝ BYT | ||
| Priemerná vonkajšia teplota vo vykurovacom období | 5 ℃ | Z priemernej vonkajšej teploty vo vykurovacom období napr. 5 °C sa vykuruje byt na požadovanú teplotu cca 21 °C, t.j. rozdiel je 16 °C. Spotrebuje sa pritom 100 % nákladov na vykurovanie. Z tohto pomeru je zrejmé, že na zvýšenie teploty o 1°C sa musí vynaložiť 6,25% nákladov na vykurovanie. |
| Požadovaná teplota, na ktorú sa byt vykuruje | 21 ℃ | |
| Rozdiel medzi priemernou vonkajšou teplotou a požadovanou teplotou v byte | 16 ℃ | |
| Podiel na nákladoch na vykurovanie | 100 ℃ | |
| NEVYKUROVANÝ BYT | ||
| Priemerná teplota v nevykurovacom období | 16 ℃ | Uvedená teplota sa dosiahne hlavne vplyvom prestupu tepla stenami susedných vykurovaných bytov. Ak je priemerná vonkajšia teplota 5 °C, prestup tepla medzi bytmi zabezpečí zvýšenie teploty v byte o 11 °C, čo predstavuje (11 x 6,25 %) 68,75 % nákladov, ktoré by sa mali uhradiť. |
| Rozdiel medzi priemernou vonkajšou teplotou a priemernou teplotou v nevykurovanom byte | 11 ℃ | |
| Podiel na nákladoch na vykurovanie oproti porovnateľnému bytu, v ktorom sa vykuruje na požadovanú teplotu 21°C | 68,75 ℃ | |
Vo vyhláške stanovený pomer rozdelenia nákladov si vlastníci bytov môžu dohodnúť aj inak, čo sa v praxi často stáva. Ak je dom zateplený, malo by byť percento prislúchajúce základnej zložke ešte vyššie. Po zateplení sa zvýši prestup tepla medzi jednotlivými bytmi. Teplom od susedov sa dosiahne vyššia teplota v menej vykurovanom byte. Keď sa neupraví pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou, často sa stáva že rozdiely v platbách za vykurovanie sú ešte väčšie ako pred zateplením.
Ak nie je odpočet, hrozí sankcia
Ak má dom pomerové rozdeľovače tepla a konečný spotrebiteľ si ich odmietol nainštalovať, alebo odmietne umožniť ich odpočet, poprípade do nich neoprávnene zasahoval a tým spôsobil ich nesprávne fungovanie, hrozí mu sankcia. V prípade jeho bytu bude spotrebná zložka ceny tepla na m² podlahovej plochy bytu určená ako 1,5 násobok priemeru spotrebnej zložky na m² v dome.
Výpočet pre byt
Ak sa na rozpočítavanie tepla použije pomer podľa vyhlášky, z celkových nákladov na vykurovanie domu vyčleníme 60 %. Túto sumu vydelíme celkovou plochou domu. Výsledok vynásobíme plochou bytu. Tak získame základnú zložku nákladov na vykurovanie bytu.
Zostávajúcich 40 % tvorí spotrebnú zložku. Tú podelíme počtom indikovaných jednotiek zo všetkých pomerových rozdeľovačov tepla v dome. Výsledkom je náklad na jednotku. Vynásobíme ho počtom indikovaných jednotiek na rozdeľovačoch v byte. Získame náš podiel spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie.
Rozpočítavanie tepla na prípravu teplej vody
Odberným miestom dodaného tepla na prípravu teplej vody nameraného určeným meradlom je miesto jej prípravy. Môže byť blízko miesta jej spotreby (domová kotolňa, odovzdávacia stanica tepla) alebo mimo neho (okrsková kotolňa, okrsková odovzdávacia stanica tepla). Namerané množstvo tepla ocenené jeho aktuálnou cenou tvorí náklady na teplo v teplej vode, ktoré dodávateľ tepla rozpočíta jednotlivým odberateľom.
Nepriama úmera
Energetická náročnosť prípravy teplej vody sa zvyšuje s nárastom vzdialenosti miesta jej prípravy od miesta jej spotreby a so znižovaním spotreby teplej vody v danom okruhu.
Pri porovnávaní energetickej náročnosti prípravy teplej vody sa používa tzv. merná spotreba tepla, teda potreba tepla na prípravu 1 m³ teplej vody.
Podľa platnej vyhlášky ÚRSO č. 328/2005 Z. z. sa z hľadiska energetickej hospodárnosti za ešte akceptovateľné považujú merné spotreby v rozmedzí od 75 do 123 kWh/m³ pri jej príprave v mieste spotreby a v rozmedzí od 83 do 144 kWh/m³ pri jej príprave mimo miesta spotreby. Nižšie z merných spotrieb v uvedenom rozsahu zodpovedajú priemernej ročnej spotrebe teplej vody na osobu 16 m³ a viac, vyššie zodpovedajú spotrebe iba 6 m³.
Straty pri cirkulácii
Jednou z príčin rozptylu merných spotrieb tepla sú aj straty tepla v cirkulačnom potrubí v bytových domoch. Približne 80 percent týchto strát je spôsobených ochladzovaním prúdiacej vody v nezaizolovaných stúpacích rozvodoch.
Zníženie strát v budovách sa dá zabezpečiť dodatočnou izoláciou rozvodov na náklady vlastníka nehnuteľnosti. Pri dodávke teplej vody z miesta mimo jej spotreby pre viacerých odberateľov (budov) je však vhodné koordinovať takéto opatrenie s ostatnými budovami v okruhu.
Pri zaizolovaní rozvodov iba v jednom z bytových domov v okruhu budú totiž vzhľadom na používaný spôsob rozpočítania z jeho zníženia strát profitovať aj ostatní odberatelia teplej vody v danom okruhu.
Priemerná spotreba
Zatiaľ, čo pred pätnástimi rokmi bola na Slovensku v systémoch centrálneho zásobovania teplom priemerná ročná spotreba teplej vody na osobu viac ako 20 m³, v súčasnosti je to len 13,9 m³.
Hoci sú aj mestá s priemernou ročnou spotrebou teplej vody nižšou ako 10 m³, najmä v krajských a vo väčších mestách je spotreba vyššia ako priemer. Vyplýva to z analýz vykonávaných Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou.
Priemerná
ročná spotreba tepla na prípravu a distribúciu teplej vody je 1
200 kWh (4,32 GJ) na osobu a rok. Pri priemernej cene tepla 21,82
€/GJ sú ročné náklady na teplú vodu na osobu v priemere 94,27
€.
Rozdelenie nákladov na teplú vodu
Náklady na teplú vodu netvoria len samotné náklady na jej ohrev, ale aj na vodu. V koncoročnom vyúčtovaní nákladov na teplo sa preto spravidla uvádzajú samostatne. Okrem tepla na ohrev vody si treba všímať aj položku vodné, stočné - teplá voda.
Celkové
náklady na ohrev teplej vody v mieste jej prípravy sa vypočítajú
nasledovne:
| Variabilná zložka ceny tepla (€kWh) | Namerané množstvo tepla na ohrev vody v mieste prírpavy (kWh) | Variabilné náklady na ohrev vody (€) | Celkové náklady na ohrev vody v mieste jej prípravy (€) | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Fixná zložka ceny tepla (€/kW) | Regulačný príkon (kW) – vypočíta sa podľa predchádzajúcej skutočnej ročnej spotreby tepla na ohrev vody | Fixné náklady na vykurovanie (€) |
V prípade, že došlo k zmene ceny tepla, uvedený postup by sa mal uplatniť na každé obdobie, za ktoré bola platná daná cena tepla.
Údaje o rozpočítavaní teplej vody za dom
Spotreba vody pre bytový dom nie je jednoduchým súčtom spotrieb zaznamenaných všetkými vodomermi v objekte rozpočítavania. Podľa platnej legislatívy dodávateľ tepla pri určení fakturovanej čiastky vychádza z hodnoty uvedenej na určenom meradle. To sa môže nachádzať na vstupe do bytového domu alebo v mieste prípravy vody, ktorým je kotolňa, prípadne odovzdávacia stanica tepla.
Celkové náklady na prípravu teplej vody sa rozpočítavajú v pomere nameraných množstiev teplej vody na všetkých odberných miestach alebo v pomere k súčtu nameraných množstiev u konečných spotrebiteľov (podľa spôsobu distribúcie). Vo vyúčtovaní možno detaily o pomerovom delení dohľadať prostredníctvom tzv. koeficientov, ktoré zodpovedajú úprave nameraného množstva teplej vody na odberných miestach alebo u konečných spotrebiteľov.
Hoci sa v príslušnej legislatíve koeficienty nespomínajú, správcovia bytových domov koeficienty vo vyúčtovaní bežne uvádzajú, aby konečným spotrebiteľom vysvetlili, ako sa k výsledným nákladom za ohrev teplej vody dopracovali.
Príklad
rozpočítavania množstva dodaného tepla na prípravu teplej vody
na odberné miesta (objekt rozpočítavania):
| Obdobie | Okruh zásobovania teplou vodou | Objekt rozpočítavania (bytový dom) | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Množstvo dodaného tepla na prípravu teplej vody v mieste jej prípravy | Množstvo vody na prípravu teplej vody v mieste jej prípravy | Súčet nameraných množstiev dodanej teplej vody na odberných miestach | Pomer nameraných množstiev teplej vody u konečných spotrebiteľov | Súčet nameraných množstiev teplej vody u konečných spotrebiteľov | Upravené množstvo teplej vody | Množstvo dodaného tepla v teplej vode | |
| mesiac | (kWh) | (m³) | (m³) | (-) | (m³) | (m³) | (kWh) |
| 1-12 | 830 450 | 10 061 | 9 064 | 1,11 (10 061/9 064) | 1 184 | 1 314,24 (1184x1,11) | 108 479,34 (830450/10061)x1314,24 |
Koeficient je vypočítaný ako podiel celkového množstva vody na teplú vodu nameraného v mieste prípravy určeným meradlom a súčtu nameraných množstiev teplej vody na všetkých odberných miestach (iných bytových domoch), do ktorých je zabezpečovaná dodávka teplej vody, alebo k súčtu nameraných spotrieb teplej vody u všetkých konečných spotrebiteľov. Tento koeficient by mal zohľadňovať povolenú toleranciu presnosti vodomerov a rozdiely vznikajúce súčasnosťou odčítania nameraných údajov. Namerané údaje na vodomeroch sa nedajú odčítať v tom istom čase.
Vysoké koeficienty
V prípade, ak koeficient pre rozpočítavanie teplej vody dosahuje hodnotu vyššiu ako 1,2, je potrebné analyzovať príčiny rozdielu súčtu nameraných spotrieb teplej vody v bytoch a hodnoty z fakturačného meradla pre dom. Príčiny môžu byť rôzne. Najčastejšie sú to poruchy vodomerov, neoprávnený odber, nesprávne odčítané údaje, prípadne úniky teplej vody a iné.
Podobný postup sa uplatňuje aj vtedy, keď je určené meradlo vody umiestnené na vstupe do domu. Vtedy koeficient tvorí podiel celkového množstva vody nameraného určeným fakturačným vodomerom použitým na vstupe do domu a súčtu spotrieb zaznamenaných všetkými vodomermi na teplú vodu v objekte rozpočítavania.
Výpočet nákladov na dodávku tepla v teplej vode pre odberné miesto:
| Dodané teplo v teplej vode | Regulačný príkon | Cena tepla | Náklady | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Variabilná zložka | Fixná zložka | Variabilné | Fixné | Spolu | ||
| (kWh) | (kW) | (€/kWh) | (€/kW) | (€) | (€) | (€) |
| 108 479,34 | 20,5 | 0,0594 | 181,28 | 6 443,67 (108 479,34x181,28) | 3 716,24 (20,5x181,28) | 10 159,91 (6443,67x3 716,24) |
Povinná výmena
Za zabezpečenie merania teplej vody u konečných spotrebiteľov (vlastníkov bytov) a rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej vode sú zodpovední správcovia bytových domov alebo spoločenstvá vlastníkov bytov. Okrem obstarania a zapojenia určených meradiel množstva teplej vody musia správcovia a spoločenstvá v pravidelných štvorročných intervaloch zabezpečiť ich metrologické overenie, alebo ich výmenu za nové. Konečný spotrebiteľ musí umožniť inštaláciu meradiel a odčítanie nameraných údajov. Tieto povinnosti vyplývajú zo zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.
Údaje o rozpočítavaní teplej vody za byt
Náklady
za teplo v teplej vode pre bytový dom sa delia na základnú a
spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10 % a spotrebná 90 %.
| Spotrebná zložka – 90 % nákladov za teplo v teplej vode pre bytový dom (€) | Súčet upraveného nameraného množstva teplej vody v objekte rozpočítavania (m³) | Jednotkový náklad (€/m³) | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Jednotkový náklad (€/m³) | Upravené množstvo vašej spotrebovanej teplej vody (m³) | Vaša platba za teplú vodu (€) | Celkové náklady za teplo v teplej vody (€) | |||
| Základná zložka – 10 % nákladov za teplo v teplej vode pre bytový dom (€) | Počet bytov | Vaša základná (paušálna) platba za teplú vodu (€) |
Príklad rozpočítavania nákladov na prípravu teplej vody v objekte rozpočítavania:
| Miesto rozpočítavania | Počet bytov | Namerané množstvo teplej vody | Upravené množstvo teplej vody | Náklady na teplo v teplej vode pre bytový dom | Základná zložka nákladov 10% | Spotrebná zložka nákladov 90% | Jednotkový náklad na teplo v teplej vode | Náklady na teplo v teplej vode u konečného spotrebiteľa |
| (m³) | (m³) | (€) | (€) | (€) | (€/m³) | (€) | ||
| Odberné miesto – bytový dom | 32 | 1184 | 1 314,24 | 10 159,91 | 1 015,99 | 9 143,92 | 6,96 (9 143,92/1 314,24) | - |
| Váš podiel – byt | 1 | 44,1 | 48,95 (44,1x1,11*) | - | 31,75 (1 015,99/32) | 340,69 | 372,44 (31,75 + 340,69 |
Rozdelenie nákladov
Základná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom pre každý byt v bytovom dome. Zahŕňa paušál, ktorý čiastočne zohľadňuje straty v cirkulácii teplej vody na zabezpečenie prístupu k teplej vode v dohodnutom časovom rámci, inak by systém centrálnej dodávky nefungoval.
Spotrebná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov v pomere upravenej spotreby vody v m³ nameraných na vodomere v byte k súčtu upravených nameraných spotrieb všetkých vodomerov teplej vody v bytovom dome.